Som ročník, ktorý zažil ešte platenú dopravu pre študentov a dôchodcov aj opatrenie vlády sociálnych balíkov, takzvaných vlakov zadarmo pre seniorov a dôchodcov.
Odstupom času je to totálny BULLSHIT. Samozrejme ako vysokoškolsky študent som sa prvotne potešil ako malý chlapec, keď prišlo toto opatrenie, ale odstupom času a najmä v týchto ťažkých časoch sa mi to zdá byť ako totálny luxus a pálenie peňazí v drahých milánskych butikoch.
PRÍNOS ?
Eufória, zostalo viac vreckového, nemusel som dávať pozor kam svoje vreckové na týždeň dám. Najlepší bol pocit istoty v zmysle, ak sa náhodou so svojimi rovesníkmi pri oslave študentského života neovládnem, tak je tu stále istota, že sa aspoň dostanem s tým vlakom domov. Bola to jediná radosť, ktorú by som vyčlenil ako jedinečnú. Po tomto krásnom luxusnom opatrení (divokej noci) pomaličky začalo pribúdať vytriezvenie.
Vo vlaku na trati NZ-GA-TT v zimnom období som sa cítil ako nedeľňajšia sardinka vo vlastnej šťave. Blížiacim sa oteplením skôr pripomínalo slaný nálev, no napriek tomu to bolo ešte stále, ale stále zvládnuteľné. O trati smer NZ-BA EC nedeľa to sa nedá ani okomentovať.
Tento luxus som si užil cca 1,5 roka. Moc som to nevyužíval, absolvoval som len jednu mimoriadnu cestu a to TT-SN a to len na otočku. Aj keď som šiel rýchlikom bol to otras. Dostal som presun zadarmo, ale ta služba (ECHT AHM) veľmi zle. WIFI sem tam, vagóny FULL, klíma bohapustý sen , aj keď som bol študák by som si radšej priplatil.
Prečo by som si priplatil a odkiaľ by som na to nabral?
Keď chce človek cestovať, mal by mať asi dostatok financií aj pre prípadné nevyspytateľné situácie ako je KORONA VÍRUS. Priplatiť za službu, pohodlie a netlačiť sa ako ľudia v INDIÍ. Kde na to nabrať? Popýtať sa rodičov a použiť psí pohľad?
Našporiť si a sem tam nejaká ta brigádočka? Začať ekonomicky a zodpovedne premýšľať ?
Práve ta druhá možnosť by mala byť prioritou každého študenta.
Ten dobrý pocit sebaúcty , že je to z mojich vlastných peňazí, na ktoré som si naškrabal a nikoho nemusím otravovať a prosiť sa.
Koniec koncov ten úžitok z každého okamihu mojej dobrodružnej cesty, a určitá zodpovednosť do budúcnosti voči svojim financiám.
ŠKOLA ŽIVOTA.
Nezabudnime dodať, že študenti nikdy, ale nikdy neplatili plnú cenu cestovného, a tak isto ani dôchodcovia.
Je čas na zmenu a uvedomiť si dôležitosť, každého centu v našej pokladnici. Premyslene ju smerovať do ekonomiky a boja proti koronavírusu. Zmeniť a zaviesť poplatky za dopravu, ale zároveň ich nastaviť ohľaduplne pre študentov a seniorov. Treba si uvedomiť že v týchto ťažkých časoch ani facka nie je zadarmo.
Je to pochopiteľné A akceptovateľne v týchto časoch.
Nakoniec musím dodať: SLOVENSKO BUDE RAZ AKO MALÉ ŠVAJČIARSKO (ROKY ROKÚCE TO POTRVÁ, SVETLO NA KONCI TUNELA A MINI PREDIKCIE NA TO SÚ) NETREBA DÁVAŤ OD TAKÝCHTO OPATRENIACH RUKY PREČ, ALE EŠTE JE PRISKORO.
Najprv sa vyrovnajme západným ekonomikám a potom sa môžeme ukázať aký sme in. A v konečnom dôsledku je tu veľmi veľa sociálnych opatrení, ktoré vycuciavajú štát a ich efektivita je viac než mínusová.