Názor: nezamestnanosť pramení v školských laviciach

Autor: David Toth | 6.2.2012 o 14:37 | (upravené 29.2.2012 o 22:31) Karma článku: 5,80 | Prečítané:  1166x

V dnešnej dobe sa ľudia stretávajú  s množstvom  problémom – vysoká nezamestnanosť a to najmä mladých absolventov, nedostatok voľných pracovných miest.  Každodenne sa stretávam s mojimi blízkymi priateľmi , ktorých tento problém trápi a sú s ním hlboko poznačení. Pri našej konverzácií sa vždy spýtam jednu otázku : „ Ako práca , našiel si niečo ? “, a vždy dostanem odpoveď : „Je to ťažké , nie je tu žiadna NORMÁLNA práca, čo by som chcel robiť  , alebo by som si predstavoval, a nakoniec je všetko mizerne platené.“ Pri tomto končí vždy téma práca a všetka vina padá na plecia štátu podľa okolitej mienky.  Dlho som premýšľal ako sa dá s týmto problémom popasovať, pričom by so dokázal nájsť účinný recept na zníženie nezamestnanosti najmä absolventov . Začal som sa na to pozerať z viacerých uhlov : z uhlu podnikateľského subjektu , z uhla žiaka a z uhla štátu .

 

  1. Z uhla podnikateľského prostredia : Každý podnikateľ , by prijal špičkového zaučeného pracovníka , ktorý je z ručný, pripravený pracovať samostatne aj kolektívne a má určité dostatočné znalosti z praxe .
    Pri dnešnom systéme školstva je takmer nemožné nájsť niekoho takého, aby vyhovoval danému trhu práce po skončení strednej , či vysokej školy. Náš štát produkuje obrazne povedané : „nepoužiteľných vojakov , ktorí síce absolvovali vojenský výcvik v trvaní cca. 4 roky a ukončili ho maturitnou skúškou , ale keď ho postavíte do prvej línie začínajú nasledovné komplikácie : zastaralé vybavenie, žiadna prax v boji, nevedia konať v stresových podmienkach a hneď očakávajú, že budú generáli – proste nefunkční vojaci “. O takéhoto človeka neprejaví záujem žiadny podnikateľský subjekt a tým pádom si štát vychováva na srdci šelest, platí zaňho odvody ale nikdy to nebude mať splatené.
    Tu prichádza názor na prepojenie podnikateľských subjektov zo školstvom , upravovanie učebných osnov podľa trhu práce , začať hodnotiť školy podľa úspechu UPLATNENIA a prehodnotiť učebné odbory, či majú vlastne opodstatnenie na trhu práce.
  2. Z uhla študenta : Ja ako bývalý študent strednej školy a vtedajší študent vysokej školy skúsim objektívne opísať ako to chodí na školách .
    Stredné odborné školy – chodia tam väčšinou žiaci kvôli tomu , že nemali vhodný prospech , nedostali sa na inú školu a najčastejšie majú problémy so správaním.
    Málokedy sa nájde študent , ktorý má svoj sen na tejto škole, čo si povie chcem byť automechanikom , kuchárom,  kvalitným tesárom atď. Veľa potrebných profesii a remesiel vymrelo a momentálne je po nich na trhu enormný záujem.
    A tu spadá otázka : “ Prečo je to tak ?“, je to problém škôl a štátu , upraviť osnovy , dodať školám hrdosť, vo väčšine prípadoch prepojiť školu so súkromným sektorom , aby mohol vyjadrovať svoje myšlienky o vhodnom absolventovi a najmä jeho budúcom zamestnancovi , a v tomto sa dá pokračovať v ďalších bodoch.
    Stredné školy a gymnázia – k tomu sa dá aj ťažko vyjadriť lebo, každý žiak vie ,že keď skončí školu iné mu neostáva ako ísť ďalej na vysokú školu . A dôvod ? – skončil by ako rádový zamestnanec ako operátor výroby a niečo podobné a verte mi, že žiadny vyštudovaný človek o to nemá záujem. Tu vzniká problém spätý s vysokoškolským štúdiom a trhom práce .
    Firmy si navykli že, každý ich zamestnanec musí mať vysokú školu jedno akú pre danú pozíciu, pretože sa domnievajú, že ich vzdelanie na strednej škole (gymnáziu) je nedostatočné.
  3. Z uhla štátu : vždy sa o tom rozpráva ako sa to dá zmeniť, ale nikdy nikto nespravil zmenu. Očividne sa jej štát bojí, ale v dnešnom svete risk je zisk.
    Inak to nie je únosné pre štát a najmä sociálnu stránku štátu . Aj keď sa dejú nejaké zmeny sú minimálne ako je napr. nové učebnice, na ktoré nie sú peniaze atď.

 

Môj hrubý neokresaný recept na obnovu od elementárnych základov :

        • prepojenie súkromných sektorov so školstvom – odôvodnenie : Keď dokážu poberať miliardové nepriame dotácie, na oplátku investovať do škôl, do budúcich zamestnancov a na druhej strane by boli aj oni spokojní , lebo by mali kvalitnú pracovnú silu a tým by sa zvýšila aj hodnota podnikateľského prostredia na Slovensku .
        • Úprava školských osnov .
        • Väčší dôraz na kvalitu vyučujúcich a výučbu .
        • Rekvalifikovanie stredných škôl na stredné odborné , v ktorých by výučba trvala 3 roky alebo na lýcea zo zameraním v dĺžke 5 rokov .
        • Intenzívna komunikácia s vedením školy a so študentmi .
        • Rekvalifikácia gymnázií na humánne lýcea s určitým zameraním .
        • Zrušiť absolventskú prax – odôvodnenie : Je to zbytočné, študenti veľakrát robia iba pomocné práce, nezaúčajú sa a súkromný sektor ich väčšinou považuje za lacnú polročnú pracovnú silu. Tieto prostriedky sa dajú lepšie využiť v školstve.
        • Lepšie udeľovanie akreditácie a najmä prísnejšie udeľovanie –odôvodnenie : vzniká enormné množstvo absolventov vysokých škôl, ktorí študovali k trhu práce neprijateľné odbory.
        • A ešte ďalšie zmeny t.j. – úplná reforma školstva.

 

Musíme si my ľudia a politici uvedomiť, že vzdelanie nestráca nikdy na hodnote, nikto nikdy Vám ho nemôže ukradnúť a pomáha Vám získať atraktívne zamestnanie a dokonca zlepšuje rapídne hodnotu podnikateľského prostredia . Na to štát nemusí hneď zvyšovať finančné prostriedky .

Na začiatok stačí vykonať určité zmeny , rekvalifikovať finančné prostriedky a rozdeľovanie , spolupracovať so súkromným sektorom atď.

Začať zvyšovať dotáciu na opodstatnené časti školstva: vedu, výskum, inovácie a technológie.
Tento problém nie je taký komplikovaný, len si vyžaduje správne nápady a komunikáciu medzi dotknutými stranami , trpezlivosť a čas.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

EKONOMIKA

Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

Baví ho, keď sa môže podieľať propagácii Slovenska.


Už ste čítali?