Nedokázal som si predstaviť komu moja priazeň pripadne. Boli tam „ starí známi“ ak ich môžem tak nazvať . Niektorí mali aj celkom slušné nápady , ktoré počas vládnutia aj presadili. Napriek tomu vždy došla nejaká mega veľká kauza čo zmazala všetko dobré čo urobili a chceli spraviť , ba dokonca im to pripísalo mínusové body k ich dôvere. V kútiku duše som mal zmiešané pocity a strach že zas niečo dopletú , pokazia aj keď ich návrhy sú dobre a vhodne na rozvíjanie našej krajiny. Najviac ma trápilo to , ako môj otec tvrdo a ťažko pracuje , odvádza odvody , dane . Prispieva do tohto štátu nemalou sumou ako každý z nás ,a vždy príde dáky kamarát tých našich „starých známych “a oni mu dohodia zákazku . To by sa dalo EŠTE prehltnúť , ale hneď je tu pokus ako okradnúť obyčajných ľudí o ich vlastné peniaze vo forme predražených trendov a následne vyplácanie provízii od kamarátom k naším „starým známym “ za dohodenie lukratívneho JOB-u .

Hneď som sa na to otriasol a pozrel sa na nové politické strany. Niektoré kandidátky tam mali aj prestížne osobnosti zo spoločenského života , či vzdelaných odborníkov , profesorov.

Ale tu spadá ďalšia otázka : „Nedopadneme ako napr. s ANO “. Strana sa rozpadne a každý kope za svoje pažravé vačky , následne padne vláda , nič sa nespraví a pôjdu zas enormné finančné prostriedky na predčasné voľby v dobe keď vrcholí kríza.

Na druhej strane možná to tak nie je . Možná sú fakt úprimný a chcú dobro a zmenu  , ale volič si na SLOVENSKU nie je nikdy ISTÝ .

Po týchto všetkých zmiešaných pocitoch som rozhorčene zavrel všetky hárky a zúfalo konštatoval: „ Asi si nesplním svoju občiansku povinnosť , lebo mi vnútri duchu koluje otázka. Komu veriť , koho voliť ?" ...