1. Z uhla podnikateľského prostredia : Každý podnikateľ , by prijal špičkového zaučeného pracovníka , ktorý je z ručný, pripravený pracovať samostatne aj kolektívne a má určité dostatočné znalosti z praxe .
    Pri dnešnom systéme školstva je takmer nemožné nájsť niekoho takého, aby vyhovoval danému trhu práce po skončení strednej , či vysokej školy. Náš štát produkuje obrazne povedané : „nepoužiteľných vojakov , ktorí síce absolvovali vojenský výcvik v trvaní cca. 4 roky a ukončili ho maturitnou skúškou , ale keď ho postavíte do prvej línie začínajú nasledovné komplikácie : zastaralé vybavenie, žiadna prax v boji, nevedia konať v stresových podmienkach a hneď očakávajú, že budú generáli – proste nefunkční vojaci “. O takéhoto človeka neprejaví záujem žiadny podnikateľský subjekt a tým pádom si štát vychováva na srdci šelest, platí zaňho odvody ale nikdy to nebude mať splatené.
    Tu prichádza názor na prepojenie podnikateľských subjektov zo školstvom , upravovanie učebných osnov podľa trhu práce , začať hodnotiť školy podľa úspechu UPLATNENIA a prehodnotiť učebné odbory, či majú vlastne opodstatnenie na trhu práce.
  2. Z uhla študenta : Ja ako bývalý študent strednej školy a vtedajší študent vysokej školy skúsim objektívne opísať ako to chodí na školách .
    Stredné odborné školy – chodia tam väčšinou žiaci kvôli tomu , že nemali vhodný prospech , nedostali sa na inú školu a najčastejšie majú problémy so správaním.
    Málokedy sa nájde študent , ktorý má svoj sen na tejto škole, čo si povie chcem byť automechanikom , kuchárom,  kvalitným tesárom atď. Veľa potrebných profesii a remesiel vymrelo a momentálne je po nich na trhu enormný záujem.
    A tu spadá otázka : “ Prečo je to tak ?“, je to problém škôl a štátu , upraviť osnovy , dodať školám hrdosť, vo väčšine prípadoch prepojiť školu so súkromným sektorom , aby mohol vyjadrovať svoje myšlienky o vhodnom absolventovi a najmä jeho budúcom zamestnancovi , a v tomto sa dá pokračovať v ďalších bodoch.
    Stredné školy a gymnázia – k tomu sa dá aj ťažko vyjadriť lebo, každý žiak vie ,že keď skončí školu iné mu neostáva ako ísť ďalej na vysokú školu . A dôvod ? – skončil by ako rádový zamestnanec ako operátor výroby a niečo podobné a verte mi, že žiadny vyštudovaný človek o to nemá záujem. Tu vzniká problém spätý s vysokoškolským štúdiom a trhom práce .
    Firmy si navykli že, každý ich zamestnanec musí mať vysokú školu jedno akú pre danú pozíciu, pretože sa domnievajú, že ich vzdelanie na strednej škole (gymnáziu) je nedostatočné.
  3. Z uhla štátu : vždy sa o tom rozpráva ako sa to dá zmeniť, ale nikdy nikto nespravil zmenu. Očividne sa jej štát bojí, ale v dnešnom svete risk je zisk.
    Inak to nie je únosné pre štát a najmä sociálnu stránku štátu . Aj keď sa dejú nejaké zmeny sú minimálne ako je napr. nové učebnice, na ktoré nie sú peniaze atď.

 

Môj hrubý neokresaný recept na obnovu od elementárnych základov :

        • prepojenie súkromných sektorov so školstvom – odôvodnenie : Keď dokážu poberať miliardové nepriame dotácie, na oplátku investovať do škôl, do budúcich zamestnancov a na druhej strane by boli aj oni spokojní , lebo by mali kvalitnú pracovnú silu a tým by sa zvýšila aj hodnota podnikateľského prostredia na Slovensku .
        • Úprava školských osnov .
        • Väčší dôraz na kvalitu vyučujúcich a výučbu .
        • Rekvalifikovanie stredných škôl na stredné odborné , v ktorých by výučba trvala 3 roky alebo na lýcea zo zameraním v dĺžke 5 rokov .
        • Intenzívna komunikácia s vedením školy a so študentmi .
        • Rekvalifikácia gymnázií na humánne lýcea s určitým zameraním .
        • Zrušiť absolventskú prax – odôvodnenie : Je to zbytočné, študenti veľakrát robia iba pomocné práce, nezaúčajú sa a súkromný sektor ich väčšinou považuje za lacnú polročnú pracovnú silu. Tieto prostriedky sa dajú lepšie využiť v školstve.
        • Lepšie udeľovanie akreditácie a najmä prísnejšie udeľovanie –odôvodnenie : vzniká enormné množstvo absolventov vysokých škôl, ktorí študovali k trhu práce neprijateľné odbory.
        • A ešte ďalšie zmeny t.j. – úplná reforma školstva.

 

Musíme si my ľudia a politici uvedomiť, že vzdelanie nestráca nikdy na hodnote, nikto nikdy Vám ho nemôže ukradnúť a pomáha Vám získať atraktívne zamestnanie a dokonca zlepšuje rapídne hodnotu podnikateľského prostredia . Na to štát nemusí hneď zvyšovať finančné prostriedky .

Na začiatok stačí vykonať určité zmeny , rekvalifikovať finančné prostriedky a rozdeľovanie , spolupracovať so súkromným sektorom atď.

Začať zvyšovať dotáciu na opodstatnené časti školstva: vedu, výskum, inovácie a technológie.
Tento problém nie je taký komplikovaný, len si vyžaduje správne nápady a komunikáciu medzi dotknutými stranami , trpezlivosť a čas.